Neocaridina davidi

From Wiki
Jump to: navigation, search
Neocaridina davidi; Autor: http://www.redsakura.sk/
Neocaridina davidi - samička; Autor: http://www.redsakura.sk/

Druh sladkovodnej krevetky, ktorá je často chovaná v akváriách. Krevetka v dospelosti môže dosiahnuť veľkosť maximálne 4 cm. m (priemerná veľkosť samíc 25 mm; priemerná veľkosť samcov 20 mm). Tento druh bol predtým nazývaný tiež Neocaridina heteropoda a Neocaridina denticulata sinensis, teraz sa uvádzajú ako Neocardina davidi, čo sa zakladá na najstaršom známom publikovanom popise druhu. Sú to všežravce. Môžu sa dožívať 1 - 2 roky v závislosti od podmienok.

Pôvod, výskyt

N.davidi pochádza z malých a stredne veľkých tokov centrálnej a východnej číny (vrátane kórei, taiwanu). Teploty vody v tomto regióne sa menia od cca 6-8°C v zime až po takmer 30°C v lete. V prirodzenom habitate v Kórei boli namerané teploty od 4 °C v januári po 20°C v júli.

Táto krevetka sa šíri aj mimo územia svojho prirodzeného výskytu hlavne vďaka akvaristom. Sú známe výskyty z ostatných miest v číne, na hawaji, atď. Vyskytuje sa vo voľnej prírode aj v európe. Červená varieta údajne prežívala niekoľko rokov v umelej nádrži blízko Hannoveru v Nemecku. Je známy trvalý výskyt v nemeckých tokoch Gillbach a Erft (prítoky Rýnu), ktoré sú zohrievané teplou vodou vypúšťanou po ochladzovaní v elektrárni a baniach. Vzhľadom na odolnosť tejto krevetky a teploty, ktorým je prirodzene prispôsobená, sa očakáva jej postupný výskyt aj v chladnejších vodách týchto tokov a následne v Rýne.

(teploty vody v toku Gillbach sa pohybujú od 11°C v novembri až po takmer 29°C v júli)

Variety

Neocaridina davidi - rodokmeň farebných variet
Neocaridina davidi - rodokmeň farebných variet (Piterrr)

Prirodzené sfarbenie krevetky je zelenohnedé, v akvaristike sa častejšie predávajú rôzne farebné variety pod mnohými komerčnými názvami. Pôvod variet nie je úplne jednoznačne zdokumentovaný. Vyskytujú sa rôzne verzie "rodokmeňov".

Umiestnenie

Príklad akvária pre krevetky

Tieto krevetky sú nenáročné na starostlivosť, dobre prosperujú v sladkovodnom akváriu a ľahko sa rozmnožujú. Preferujú čistú vodu, pH sa uvádza medzi 6.5 - 8 a teploty medzi 14 - 29 °C. Optimálna teplota sa uvádza okolo 22 °C. (pozri aj sekciu Pôvod) Prispôsobia sa širokej škále kvality vody a prežívajú úspešne v rovnakých podmienkach ako mnoho obvyklých druhov akváriových rýb. Najlepšie výsledky dáva prostredie s neutrálnym až mierne zásaditým pH vody, s nízkou úrovňou dusičnanov a dusitanov. V južnejších oblastiach pri vonkajších horúčavách je vhodné zabezpečiť chladenie, teplota nad 29 °C je už hraničná. Niekoľko málo kusov môže byť umiesnených aj v malom stolovom akváriu 4-8 l, nádrž o obsahu 40 l a viac už umožňuje život aktívnej kolónii krevetiek. Rastlinami osadená nádrž je pre krevetky najvhodnejšia, rastliny poskytujú prirodzené prostredie a úkryt pre dospelé a hlavne mladé jedince.

Krevetka strávi veľkú časť dňa na rastlinách, ak sú dostupné, a schovávaním sa v poraste, špeciálne po zvliekaní. Na listoch požierajú povlak tvoriaci sa z rias a mikroorganizmov, bez toho aby poškodzovali samotnú rastlinu. Rastliny ako napr. jávsky mach (Taxiphyllum barbieri) alebo Microsorum pteropus sú vynikajúce pre krevetkové akvárium, pretože im vyhovuje rovnaké prostredie ako krevetkám a poskytujú jednak výhody rastlinného porastu pre krevety a zároveň ľudskému pozorovateľovi príjemný vizuálny kontrast, obzvlášť pri farebných varietách. Mladé krevetky strávia väčšinu svojho ranného štádia života schovávaním sa v rastlinách a kŕmením sa riasami a mikroorganizmami. Jávsky mach je bežná a lacná akvaríjna rastlina, rýchlorastúca a poskytuje pre mláďata výborný úkryt.

Krevetky všetkých variet reagujú sfarbením na okolie. Ak sú umiestnené v nádrži so svetlo sfarbeným substrátom, bývajú bledšie, niekedy až priesvitné. Na tmavšom substráte sa plne vyfarbujú. Intenzita sfarbenie môže byť ďalej ovplyvnená potravou, pH vody a teplotou. V predaji sú špeciálne krmivá pre krevetky, ktoré by mali podporovať výrazné sfarbenie.

Správanie

Jedná sa o neagresívne krevetky. Sú aktívne v priebehu celého dňa, môžu byť videné pasúc sa na rastlinách, dne, dekoráciách, internom filtry. Krevetky vedia plávať, aj keď väčšinou sa presúvajú za potravou chôdzou. Krevetky periodicky zvliekajú svoj exoskeleton, ktorý ostáva ponechaný ako prázdny biely duch v rastlinách alebo plávajúci po nádrži. Tieto zvlečky sa odporúča ponechať v akváriu, keďže krevetky ich skonzumujú ako zdroj cenných minerálov, ktorý obsahujú.

Samičky, ktoré nosia vajíčka, sa zvyknú zdržovať ukruté na tmavších miestach. Ak sa cítia ohrozované predátormi, môžu sa zbaviť vajíčok. Potrebujú prostredie s úkrytmi, ktoré poskytujú napr. kúsky dreva alebo jávsky mach, kde sa môžu úspešne ukrývať a neskôr aj mláďatá. Samičky nesúce vajíčka pod telom, môžu byť pozorované ako zabezpečujú dobrú kondíciu vajíčok zabezpečovaním prúdenia vody okolo nich, keď povievajú plávacími končatinami (pleopody).

Potrava

Neocaridina davidi je primárne požierač rias. Bude konzumovať akúkoľvek potravu určenú pre akvárium, avšak niektoré jedince preferujú komprimované tablety z rias (prípadne vločky). V malej miere ako doplnok sa môže podávať aj blanšírovaná zelenina, napr. zuketa, mrkva, hrášok, špenát alebo žihľava. Nezjedené zvyšky sa veľmi rýchlo rozkladajú a môžu spôsobovať problémy s kvalitou vody. Ak je používané komerčné krmivo pre ryby, neodporúča sa používať výrobky s obsahom medi, aj keď mnoho chovateľov sa domnieva, že iba čistá/elementárna meď je nebezpečná a sulfáty medi v malom množstve sú tolerovateľné. V prípravkoch na hubenie slimákov sú však tieto koncentrované a zahubia aj krevetky.

V predaji sú aj prípravky na úpravu vody, ktoré neutralizujú meď, olovo a iné nebezpečné kovy nachádzajúce sa prípadne vo vodovodnej vode.

Medzi chovateľmi kreviet je zaužívané pridávať do akvária v malom množstve suché dubové lístie a/alebo jelšové šištice. Tieto majú dvojaký efekt, jednak uvoľňovaním tanínu a humínových kyselín priaznivo upravujú kvalitu vody a krevetky sa nich s obľubou "pasú". Poskytujú svojim postupne sa rozkladajúcim povrchom pre krevetky vítanú dodatočnú pastvu.

Rozlíšenie pohlavia

Samec je menší a menej vyfarbený ako samička. Samcova chvostová časť je štíhlejšia, keďže nie je využívaná na nosenie vajíčok, ako je tomu u samice. Samica je väčšia a býva výraznejšie vyfarbená. Na vrchnej strane tela samice, v oblasti "ramien", je možné vidieť u priesvitnejších jedincov v ováriách vyvíjajúce sa vajíčka. Farba tohto útvaru závisí od variety, môže byť napr. žltkastá alebo zelenkastá. Tvar ovárií je viditeľný v takom prípade z oboch strán tela krevety v typickom tvare, pre ktorý sa často nazýva ako "sedlo". Prítomnosť "sedla" naznačuje, že samička je pripravená na párenie.

Chov

Chov je jednoduchý. Zjednodušene sa dá povedať, že stačí dať do jedného akvária dospelú samicu a samca. Vyvíjajúce sa vajíčka môžu byť pozorované v tele samice vo forme zelenkastého alebo žltkastého "sedla" v chrbtovej časti. Keď je pripravená zniesť vajíčka, čo sa deje po zvliekaní, vypustí do vody feromóny, aby signalizovala samcom svoju dostupnosť. Samec následkom toho býva veľmi rozrušený, pláva veľmi aktívne hľadajúc zdroj feromónov. Po krátkom párení, keď samec prenesie spermie do tela samice, samica kladie vajíčka a pripevní ich k svojim plávajúcim končatinám. Vajíčka nie sú oplodnené vnútri tela samice; sú oplodnené počas putovania z ovárií von z tela. Z toho je jasne rozpoznateľné, že každá samica nesúca vajíčka sa párila.

Zdá sa byť pomerne časté, že mladá samička nesúca svoju prvú násadu vajíčok stratí niektoré alebo aj všetky, pravdepodobne pre svoju neskúsenosť alebo nedostatočnú veľkosť. Takisto, keď samica s vajíčkami je stresovaná predátormi alebo zlou kvalitou prostredia, môže opustiť svoju násadu.

Obvyklých je 20 až 30 vajíčok. Vajíčka sú žlté alebo zelené, v závislosti od sfarbenia "sedla". Sfarbujú sa postupne počas vývoja čoraz tmavšie. Keď sa blíži konečné štádium vývoja, sú viditeľné drobné tmavé bodky - oči vyvíjajúcich sa krevetiek. Dlžka fázy vajíčka záleží od teploty vody. Pri teplote vody 22°C uvádzajú chovatelia nosenie vajíčok 30-31 dní. Vyliahnuté krevetky maju okolo 1 mm a sú to drobné kópie dospelých jedincov. Nemajú planktonické larválne štádium. Prvé dni života trávia schované v poraste, kde sú takmer nespozorovateľné, a kŕmia sa na biofilme na rastinách. Neskôr sa objavia a sú viditeľné ako sa pasú na rôznych povrchoch akvária.

Mladé krevetky rastú pomerne rýchlo, mesiac od vyliahnutia majú okolo 1cm, po dvoch mesiacoch cca 1,5cm. Dospievajú a sú schopné sa množiť zhruba ako 3-4 mesačné.

Samica, pri ideálnych podmienkach, môže mať po pár dňoch od vyliahnutia sa predošlej násady znova vajíčka.

Choroby, parazity

Kombinácia s inými druhmi v nádrži

V prirodzenom prostredí slúžia krevetky primárne ako potrava, korisť pre predátorov. Keď sú držané v spoločenskom akváriu, sú veľmi často napádané rybami ako potenciálna potrava. Aj ryby, ktoré sú primalé, aby ich vedeli skutočne skonzumovať, môžu stresovať krevetky až k smrti, niekedy sa snažia odhryznúť im končatiny. Ideálne podmienky pre krevetky poskytuje izolované akvárium bez rýb. Je možné držať dospelé krevetky v spoločnosti menších neagresívnych rýb. (napr. kardinálky, menšie druhy živorodiek, pancierničky, prísavníky) Každopádne mláďatá kreviet sú ľahkou korisťou takmer všetkých druhov, okrem prísne rastlinožravých alebo neuspôsobených na lov (Otocinclus). Väčšina cichlíd, včetne obľúbených skalárov, bude obťažovať a bez námahy skonzumuje aj dospelých jedincov. Napriek tomu môže kolónia krevetiek prežívať aj v nádrži s väčšími rybami, ktoré ich budú loviť, ak akvárium poskytne dostatok prirodzených úkrytov. (Korene, rastliny)

Chov viacerých farebných variet toho istého druhu krevetiek v spoločnom akváriu sa neodporúča, pretože veľká časť potomstva z rôznofarebných variet sa môže navrátiť k pôvodnému nevýraznejšiemu divokému sfarbeniu.

Dostupnosť

Krevetky sa stali populárnymi medzi akvaristami v Severnej Amerike, Európe, Ázii i Austrálii. Dajú sa zakúpiť v rôznych farebných varietách a pod rôznymi komerčnými názvami v online obchodoch, chovproduktoch a od lokálnych chovateľov. Dobrým zdrojom sú miestne komunity akvaristov a akvaristicko-teraristické burzy.

Zdroje

http://en.wikipedia.org/wiki/Cherry_shrimp

http://www.redsakura.sk

http://www.aquaticinvasions.net/2013/AI_2013_3_Klotz_etal.pdf"Two Asian fresh water shrimp species found in a thermally polluted stream system in North Rhine-Westphalia, Germany "

Neocaridina-davidi-(heteropoda)-Family-Tree-Project