Neocaridina davidi

Neocaridina davidi; Autor: http://www.redsakura.sk/

Neocaridina davidi - samička; Autor: http://www.redsakura.sk/

Druh sladkovodnej krevetky pochádzajúcej z Taiwanu, ktorá je často chovaná v akváriách. Prirodzené sfarbenie krevetky je zelenohnedé, v akvaristike sa častejšie predávajú rôzne farebné variety:

• Neocaridina davidi var. Blue
• Neocaridina davidi var. Green
• Neocaridina davidi var. Red Cherry
• Neocaridina davidi var. Rili
• Neocaridina davidi var. Sakura
• Neocaridina davidi var. Yellow

Krevetka v dospelosti môže dosiahnuť veľkosť maximálne 4 cm. Preferujú čistú vodu, pH medzi 6.5 - 8 a teploty medzi 14 - 29 °C. Optimálne teplota sa uvádza okolo 22 °C. Sú to všežravce. Môžu sa dožívať 1 - 2 roky v závislosti od podmienok.

Tento druh bol predtým nazývaný tiež Neocaridina heteropoda a Neocaridina denticulata sinensis, teraz sa uvádzajú ako Neocardina davidi, čo sa zakladá na najstaršom známom publikovanom popise druhu.

Umiestnenie

Tieto krevetky sú nenáročné na starostlivosť, dobre prosperujú v sladkovodnom akváriu a ľahko sa rozmnožujú. Prispôsobia sa širokej škále kvality vody a prežívajú úspešne v rovnakých podmienkach ako mnoho obvyklých druhov akváriových rýb. Najlepšie výsledky dáva prostredie s neutrálnym až mierne zásaditým pH vody, s nízkou úrovňou dusičnanov a dusitanov. V južnejších oblastiach pri vonkajších horáčavách je vhodné zabezpečiť chladenie, teplota nad 29 °C je už hraničná. Niekoľko málo kusov môže byť umiesnených aj v malom stolovom akváriu 4-8 l, nádrž o obsahu 40 l a viac už umožňuje život aktívnej kolónii krevetiek. Rastlinami osadená nádrž je pre krevetky najvhodnejšia, rastliny poskytujú prirodzené prostredie a úkryt pre dospelé a hlavne mladé jedince.

Krevetka strávi veľkú časť dňa na rastlinách, ak sú dostupné, a schovávaním sa v poraste, špeciálne po zvliekaní. Na listoch požierajú povlak tvoriaci sa z rias a mikroorganizmov, bez toho aby poškodzovali samotnú rastlinu. Rastliny ako napr. jávsky mach (Taxiphyllum barbieri) alebo Microsorum pteropus sú vynikajúce pre krevetkové akvárium, pretože im vyhovuje rovnaké prostredie ako krevetkám a poskytujú jednak výhody rastlinného porastu pre krevety a zároveň ľudskému pozorovateľovi príjemný vizuálny kontrast, obzvlášť pri farebných varietách. Mladé krevetky strávia väčšinu svojho ranného štádia života schovávaním sa v rastlinách a kŕmením sa riasami a mikroorganizmami. Jávsky mach je bežná a lacná akvaríjna rastlina, rýchlorastúca a poskytuje pre mláďata výborný úkryt.

Krevetky všetkých variet reagujú sfarbením na okolie. Ak sú umiestnené v nádrži so svetlo sfarbeným substrátom, bývajú bledšie, niekedy až priesvitné. Na tmavšom substráte sa plne vyfarbujú. Intenzita sfarbenie môže byť ďalej ovplyvnená potravou, pH vody a teplotou. V predaji sú špeciálne krmivá pre krevetky, ktoré by mali podporovať výrazné sfarbenie.

Správanie

Jedná sa o neagresívne krevetky. Sú aktívne v priebehu celého dňa, môžu byť videné pasúc sa na rastlinách, dne, dekoráciách, internom filtry. Krevetky vedia plávať, aj keď väčšinou sa presúvajú za potravou chôdzou. Krevetky periodicky zvliekajú svoj exoskeleton, ktorý ostáva ponechaný ako prázdny biely duch v rastlinách alebo plávajúci po nádrži. Tieto zvlečky sa odporúča ponechať v akváriu, keďže krevetky ich skonzumujú ako zdroj cenných minerálov, ktorý obsahujú.

Samičky, ktoré nosia vajíčka, sa zvyknú zdržovať ukruté na tmavších miestach. Ak sa cítia ohrozované predátormi, môžu sa zbaviť vajíčok. Potrebujú prostredie s úkrytmi, ktoré poskytujú napr. kúsky dreva alebo jávsky mach, kde sa môžu úspešne ukrývať a neskôr aj mláďatá. Samičky nesúce vajíčka pod telom, môžu byť pozorované ako zabezpečujú dobrú kondíciu vajíčok zabezpečovaním prúdenia vody okolo nich, keď povievajú plávacími končatinami (pleopody).

Potrava

Neocaridina davidi je primárne požierač rias. Bude konzumovať akúkoľvek potravu určenú pre akvárium, avšak niektoré jedince preferujú komprimované tablety z rias (prípadne vločky). V malej miere ako doplnok sa môže podávať aj blanšírovaná zelenina, napr. zuketa, mrkva, hrášok, špenát alebo žihľava. Nezjedené zvyšky sa veľmi rýchlo rozkladajú a môžu spôsobovať problémy s kvalitou vody. Ak je používané komerčné krmivo pre ryby, neodporúča sa používať výrobky s obsahom medi, aj keď mnoho chovateľov sa domnieva, že iba čistá/elementárna meď je nebezpečná a sulfáty medi v malom množstve sú tolerovateľné. V prípravkoch na hubenie slimákov sú však tieto koncentrované a zahubia aj krevetky.

V predaji sú aj prípravky na úpravu vody, ktoré neutralizujú meď, olovo a iné nebezpečné kovy nachádzajúce sa prípadne vo vodovodnej vode.

Medzi chovateľmi kreviet je zaužívané pridávať do akvária v malom množstve suché dubové lístie a/alebo jelšové šištičky. Tieto majú dvojaký efekt, jednak uvoľňovaním tanínu a humínových kyselín priaznivo upravujú kvalitu vody a krevetky sa nich s obľubou "pasú". Poskytujú svojim postupne sa rozkladajúcim povrchom pre krevetky vítanú dodatočnú pastvu.

Rozlíšenie pohlavia

Samec je menší a menej vyfarbený ako samička. Samcova chvostová časť je štíhlejšia, keďže nie je využívaná na nosenie vajíčok, ako je tomu u samice. Samica je väčšia a býva výraznejšie vyfarbená. Na vrchnej strane tela samice, v oblasti "ramien", je možné vidieť u priesvitnejších jedincov v ováriách vyvíjajúce sa vajíčka. Farba tohto útvaru závisí od variety, môže byť napr. žltkastá alebo zelenkastá. Tvar ovárií je viditeľný v takom prípade z oboch strán tela krevety v typickom tvare, pre ktorý sa často nazýva ako "sedlo". Prítomnosť "sedla" naznačuje, že samička je pripravená na párenie.

Chov

Chov je jednoduchý. Zjednodušene sa dá povedať, že stačí dať do jedného akvária dospelú samicu a samca. Vyvíjajúce sa vajíčka môžu byť pozorované v tele samice vo forme zelenkastého alebo žltkastého "sedla" v chrbtovej časti. Keď je pripravená zniesť vajíčka, čo sa deje po zvliekaní, vypustí do vody feromóny, aby signalizovala samcom svoju dostupnosť. Samec následkom toho býva veľmi rozrušený, pláva veľmi aktívne hľadajúc zdroj feromónov. Po krátkom páraní, keď samec prenesie spermie do tela samice, samica kladie vajíčka a pripevní ich k svojim plávajúcim končatinám. Vajíčka nie sú oplodnené vnútri tela samice; sú oplodnené počas putovania z ovárií von z tela. Z toho je jasne rozpoznateľné, že každá samica nesúca vajíčka sa párila.

Zdá sa byť pomerne časté, že mladá samička nesúca svoju prvú násadu vajíčok stratí niektoré alebo aj všetky, pravdepodobne pre svoju neskúsenosť alebo nedostatočnú veľkosť. Takisto, keď samica s vajíčkami je stresovaná predátormi alebo zlou kvalitou prostredia, môže opustiť svoju násadu.

Obvyklých je 20 až 30 vajíčok, ktorým trvá 2 - 3 týždne, kým sa vyliahnu. Vajíčka sú žlté alebo zelené, v závislosti od sfarbenia "sedla". Sfarbujú sa postupne počas vývoja čoraz tmavšie. Keď sa blíži konečné štádium vývoja, sú viditeľné drobné tmavé bodky - oči vyvíjajúcich sa krevetiek. Vyliahnuté krevetky maju okolo 1 mm a sú to drobné kópie dospelých jedincov. Nemajú planktonické larválne štádium. Prvé dni života trávia schované v poraste, kde sú takmer nespozorovateľné, a kŕmia sa na biofilme na rastinách. Neskôr sa objavia a sú viditeľné ako sa pasú na rôznych povrchoch akvária.

Samica, pri ideálnych podmienkach, môže mať po pár dňoch od vyliahnutia sa predošlej násady znova vajíčka.

Kombinácia s inými druhmi v nádrži

V prirodzenom prostredí slúžia krevetky primárne ako potrava, korisť pre predátorov. Keď sú držané v spoločenskom akváriu, sú veľmi často napádané rybami ako potenciálna potrava. Aj ryby, ktoré sú primalé, aby ich vedeli skutočne skonzumovať, môžu stresovať krevetky až k smrti, niekedy sa snažia odhryznúť im končatiny. Ideálne podmienky pre krevetky poskytuje izolované akvárium bez rýb. Je možné držať dospelé krevetky v spoločnosti menších neagresívnych rýb. (napr. kardinálky, menšie druhy živorodiek, pancierničky, prísavníky) Každopádne mláďatá kreviet sú ľahkou korisťou takmer všetkých druhov, okrem prísne rastlinožravých alebo neuspôsobených na lov (Otocinclus). Väčšina cichlíd, včetne obľúbených skalárov, bude obťažovať a bez námahy skonzumuje aj dospelých jedincov. Napriek tomu môže kolónia krevetiek prežívať aj v nádrži s väčšími rybami, ktoré ich budú loviť, ak akvárium poskytne dostatok prirodzených úkrytov. (Korene, rastliny)

Zdroje

http://en.wikipedia.org/wiki/Cherry_shrimp

http://www.redsakura.sk

---